Stručné dejny futbalu v Dolných Krškanoch
O futbale sa začalo v Dolných Krškanoch hovoriť v druhej polovici 30-tych rokov, teda niekedy pred II. svetovou vojnou.
Keby sme túto zmienku o futbale zasadili do roku 1937, tak uplynulo trištvrte storočia. Mená, ktoré sa v tej dobe spomínali, možno zaradiť do niekoľkých generačných etáp, ktoré je možno od seba presne ohraničiť, pretože sa v jednotlivých časových úsekoch ocitali hráči rozdielnych vekových kategórií.
Prvé zápasy, samozrejme iba ,,medzi sebou" sa hrávali na ,,Dedinskej lúke" - Dolné lúky. V tej dobre sa hovorilo o Kolárikococh - Vilo, Ičo, Rudo, Jánošíkovcoch - Jožo, Jano, Beszédošovcoch - Feri, Tonči --- dnes nemožno zistiť viac. ( Mená uvádzam foneticky,tak, ako sme ich ako deti počúvali). Popri trávnatých plochách a strniskách na lúke, sa spomínalo i vyschnuté riečište v ,,Bítelegu" ( Za domom horára). Bránky pozostávali z dvoch tehál či kameňov, neskôr dve drevá, prepojené špagátom. To bola tá najstaršia etapa, na ktorú si ešte možno spomenúť.
Deti hrávali na školskom dvore v ,,Úvode" vo ,,Vrecovej ulici". Tí starší za mlynom medzi riekou a záhradami. Tam sa odohrávali boje medzi Vrecovou ulicou a Zajácovou, Horným koncom a Holotkami. Suverénom bola Vrecová ulica, ktorá mala najviac rúčich hráčov, ako Jóži Lajda, bratia Hucíkovci Tóno a Jožo, Kiačkovci Janko,Štefan,Hrnčár Jozef, Jano Pintér.... Najslabší boli Holotkári. Tieto zápasy nemali predpísany počet hráčov, ale muselo ich byť na každej strane rovnako. Brány i tu tvorili dve tehly. Takto to vyzeralo v našej obci pred zriadením prvého ihriska s normálnymi bránami a rozmermi.
Za prvého Slovenského štátu, pred skončením II. svetovej vojny (v Európe), správa obce vyčlenila na futbalové ihrisko pozemok na konci dediny pri rieke za domom pána Žitného. Tam sa už začali hrať zápasy pod menom ZŠ Dol. Krškany. Najskôr to boli zápasy po dohode funkcionárov okolitých obcí, neskôr v regionálnych súťažiach okresu. Pre naše mužstvo to bolo začlenenie v III. triede. A tak sa hrávali zápasy ,,priateľské" a ,,majstrovské". V jednom z tých priateľských sme prehrali v Urmíne ( Mojmírovce) 19:0. Bola to najvyššia prehra v dejinách nášho futbalu. Tóno Hucík si dal dva vlastné a Jakub Neburka púšťal góly strelené od pol ihriska. V tomto zápase sa ukázalo, že pre registrovanú súťaž Dol. Krškany nemajú dosť súcich reprezentantov.
Z tých časov, keď reprezentovali našu obec vlastní hráči, sa ako jeden z prvých spomína zápas v Branči, kde Ferovi Deglovičovi zlomili nohu, pán Deglovič ešte žije , ale nepamätá si už ani meno jedného spoluhráča, ani výsledok zápasu. Na prvom normálnom ihrisku (1943-44) sa otvárací zápas hral s Urmínom a vyhrali sme 6:4. To už ale bola iná garnitúra hráčov. Keďže Horné Krškany nemali ešte vlastné ihrisko , hráči z Horných našli uplatnenia v našej obci. A boli to také časy, že ich bola v zostavách väčšina. Z domácich Jano Jánošík , Alino Šiška, Jano Michalko, Jano Grígel, Jakub Neburka, Vilo Švec, Martin Šafár,... z Horných to boli bratia Kováčovci, Bielikovci, Mišo Hrnčár, Jožo Kuťka, Dolfi Kusovský, (brankár). Spomínam si na jeden ,, priateľský“ zápas tejto garnitúry v Ivánke. Po dvoch minútach sme viedli 1:0 a domáci fanúšikovia zápas prerušili naháňaním našich hráčov s fľašami v rukách, Vyzeralo to na veľký výprask domácich. V strede útoku hral ako hosť neudržateľný Grolmus, hráč Handlovej.
Ako sme sa umiestňovali v tabuľkách okresnej súťaže, sa mi nepodarilo zistiť. To by sa našlo už iba v archívoch , ak daké existujú.
Na prelome 40-tych a 50- tych rokov bolo vybudované nové ihrisko pri železničnej zastávke ( dnešné sklady). Na tomto ihrisku už hrávali, až na malé výnimky domáci , teda dolnokrškančania. Z mien treba spomenúť : Jožo Chňapek , Tóno Jánošík, Jano Pintér, Jožo Hucík, ale i mladší Jožo Halenár, Jožo Gamboš, Paľo Škorec, Laco Peniaško i Vilo Burian, teda vekovo širšia škála. Po prechode frontu nasledovali 2 rok vývoja , ktorý bol prerušený a nahradený v 1948 – om roku ,, ľudovou demokraciou“. A keďže politika je filozofický fenomén, prenikajúci do všetkých oblastí života, nevyhla sa ani športovému životu v našej obci. Pravda v tých dobách bola taká, že politická orientácia hráčov i pracovníkov okolo futbalu nebola priaznivo naklonená ,, lepším zajtrajškom „. A odmietala vstup do mládežníckeho spolku SSM. Popri inom aj preto , že z tejto organizácie nebol žiaden športovec. A tak sa stalo, že jedného rána sme našli ihrisko rozorané. Lenže futbal je silný fenomén a ako hovoria Angličania, je to najkrajšia vedľajšia vec na svete, mládež si rozorané ihrisko úpravou oráčiny vybudovala znovu, Nová generácia hráčov dosahovala sľubné výsledky, ktoré predurčovali postup do 1 . A triedy, nad ktorou bola už ,, divízia“.
Traja hráči zo zostav tej doby – Pinter , Jánošík a Burian boli ´´odídený ´´ do ´´ Vojenských táborov nútených prác ´´ . Po piatich rokoch sa do športového života vrátil Burian a čiastočne Jánošík , popri kladnom hodnotení treba spomenúť i dva prípady výtržností , ktoré sa na tomto ihrisku stali .V prvom prípade napadli naši fanúšikovia hostí z Preselian, aby im vrátili čo nám oni nadelili v Preseľanoch. Neskôr omladené mužstvo nebolo spokojné z verdiktom rozhodcu a dosť neúctivým spôsobom ho zahnalo do čakárne železničnej stanice . Obidva prípady riešila Disciplinárna komisia. Kedy sa mužstvo prebojovalo do I. A triedy sa mi nepodarilo zistiť .Jediné hodnoverné záznamy ,ktoré i prikladám, sú z roku 1965 , kde si možno prečítať i mená vtedajších reprezentantov. Hral tam už i Fero Švec ktorého sme neskôr predali do Nitry. Treba ešte povedať, že niektoré mužstvá okolitých dedín v priateľských zápasoch odchádzali s 20 gólovou nádielkou. Najväčším úspechom tej doby bol zápas s ligovou ČH Bratislava. Hralo sa u nás a v normálnom čase sme remizovali 1:1 . Na 11m kopy nás vyradil Urban či Jokl. Na tomto ihrisku sa odohrala najúspešnejšia kapitola krškanského futbalu. Hral tam už okrem spomenutého Fera Šveca aj Deglovič z Ivánky, neskôr hráč 1. Ligy za Trenčín, alebo Halenár, ktorý dokázal strieľať góly priamo z kopaného rohu, Emil Hrnčár center ktorý by sa uplatnil aj v 1. Lige . Veľkú zásluhu na úspechoch mužstva mal Jaro Žitný, hráč i tréner s profesionálnymi tréningovými metódami (čo možno posúdiť i z jeho priložených poznámok ). Udalosti , ktoré som popísal sa udiali na ihrisku v smere východ – západ , . Po jeho rozoraní sa ihrisko vybudovalo v smere juh – sever. Na tomto ihrisku sa neudialo nič mimoriadne , činnosť pokračovala v tom istom hráčskom obsadení, ale pre výstavbu skladov sme i toto miesto stratili .
A tu treba spomenúť i činnosť pracovníkov okolo futbalu .Činnosť každej organizácie je úmerná kvalite svojho vedenia . V tej dobe „dušou „ tejto činnosti bol Ernest Šiška, ktorý ako invalid si našiel spoločensky užitočný spôsob sebarealizácie . Predseda klubu Vinco Šíma , ktorý i z politického hľadiska bol vyhovujúcim činiteľom, Pokladníkom po celú dobu výstavby dnešného „areálu „ bol Burian . Ako pracovník Biovety navrhol toto miesto, pretože v okruhu istých metrov sa pre charakter výroby v tomto podniku výhľadovo nesmelo nič stavať . Bola tu záruka trvalej existencie , čo sa dodnes potvrdilo .
Treba spomenúť pre obraz doby veľmi dobrú spoluprácu s JRD , ktorého predseda Tóno Dano činnosť výboru TJ podporoval. Pre hráčov sa organizovali výlety i s rodinnými príslušníkmi , majálesy , fašiangové zábavy, celotýždenný pobyt v Bojniciach a podobne. No a samozrejme bol vybudovaný areál, ako ho dnes poznáme. Vybudovalo sa i klzisko z mantinelmi a osvetlením . Hokej sa tam síce nehral ,ale deti sa korčuľovali keď sme im spravili ľad . K vybudovaniu legálne i nelegálne pomohla Bioveta . Politicko – spoločenské „oteplenie“ 60-tych rokov spôsobilo zmeny aj v živote pracovníkov okolo futbalu. Burian bol volený v podniku do odborárskych funkcií, Šiška sa zamestnal na Biovete. Šíma prenechal funkciu Jankovi Chrenákovi a Jaro Žitný odišiel trénovať nitriansky dorast.
K pozitívnym činom nového predsedu treba zaznamenať odovzdanie diplomov na krajskej úrovni štyrom funkcionárom a pracovníkom športu v Dolných Krškanoch : Ernestovi Šiškovi , Viliamovi Švecovi , Vincentovi Šímovi a Viliamovi Burianovi. Zaznamenal som ešte že istú agilitu vyvíjal Štefan Chňapek . O ďalšom živote v TJ Družstevník Dolné Krškany neviem nič .
Ospravedlňte prosím nedostatky ktoré môj popis činnosti o dianí vo futbalovom živote v našej obci určite má .
Dolné Krškany , 16 . januára 2013 autor : Viliam Burian